1. kapitola -Begin
,,Damon , kde je Stefan? " spýtala som sa Damona potom ako som Stefana nenašla nikde v dome . ,, Odišiel skoro ráno Elena . Povedal , že potrebuje súrne niečo vybaviť . A ešte odkázal , že aj keď to robí nerád máš tu ostať so mnou aby mal istotu, že si v bezpečí ." škodoradostne sa na mňa pozrel a nalial si brandy do pohára s ľadom. S nervami som odišla do kuchyne . Prečo mi to stále robí?! Nevie pochopiť , že nemôžem vystáť Damonovu prítomnosť ?! Budem to musieť nejako vydržať.
Uvarila som si čaj a išla do obývačky . Sadla som si pred krb a len tak oddychovala . Bolo mi príjemne horúco . Zrazu pri mne sedel Damon. Zľakla som sa a chcela som sa postaviť a odísť . Ale nedokzala som vydať nohám pokyn vstante! Damon sa vedľa mňa príjemne uložil . Na podiv mi to bolo veľmi príjemné . Tak som ostala . ,,No vidíš Elena. Nemusíme sa stále len hádať ." Povedal a napil sa z brandy . ,,Nie Damon nemusíme . To len ty stále vytváraš dôvody na to aby sme sa hádali ." ,,Krivdíš mi Elena." chytil ma za bradu a pozeral mi do očí . ,,Damon pusť ma !" povedala som ale nemyslela som to vážne . ,,Sama vieš , že nechceš aby som ťa pustil! No tak si to už priznaj ! " ,,Nikdy Damon!" postavila som sa a odišla do Stefanovej izby . Po hodine a pol rozmýšľania som zišla dole za Damonom . ,,Prepáč mi to." povedala som keď stála na predposlednom schode . Damon sa celý prekvapený otočil . ,,Wau . To sú asi tie najkrajšie slová aké som kedy od teba počul . " ,,Klamem samú seba . A ubližujem ti kvôli tomu . Je pravda , že ťa nenávidím . Ale zároveň k tebe cítim niečo viac . " Zrazu stál pri mne a držal ma za ruky . Celá som sa rozochvela . Nevedela som čo mám robiť . ,, Povec to . Povedz to čo ku mne cítiš Elena . No ták ." ,, Ja milujem Stefana Damon prosím nerob to. " ,, Zase klameš samú seba Elena ! Vieš dobre , že miluješ aj mňa . " ,, To nie je pravvda Damon." ,,Tak mi to povec do očí Elena ! Povec mi , že ma nemiluješ a ja navždy zmiznem z tvojho a Sefanovho života! " Rozplakala som sa . ,,Tak vidíš Elena . Niečo ku mne cítiš . Ja to viem a počkám si kým si to nepriznáš!" odišiel do svojej izby a ja som ostala plakať v obývačke.